Trendy vo fotovoltike

Trendy vo fotovoltike

 

Fotovoltický jav je známy viac ako 100 rokov. Prvé praktické použitie fotovoltických článkov začalo v 50 rokoch 20teho storočia v kozmonautike. A presadenie v reálnej praxi je datované do 90 rokov 20 storočia, keď nemecký spolkový poslanec prof. Scheer presadil zákon o podpore obnovitelných zdrojov vo forme Feed-in Tarifu, ktorý         v podstate prevzala väčšina krajín podporujúcich výrobu elektriny z obnovitelných zdrojov, nielen v Europe ale aj na ostatných kontinentoch. Až tento moment znamenal praktické presadenie sa fotovoltiky do realneho života.

Prof. Scheer sa oprávnene považuje za nestora fotovoltiky. Trendy v Nemecku sa stávajú svetovými trendami.

 

Za toto obdobie sa samozrejme lidrom v oblasti aplikovanej fotovoltiky stalo Nemecko, nasledované USA a dalšími krajinami. Za posledný 15-20 rokov sa ukázali výhody a nevýhody aplikácií fotovoltiky v rámci energetického mixu a jasne sa ukázali trendy:

  • Fotovoltika bude do budúcnosti preferovaná na strechách a obvodových plášťoch budov (na Slovensku je tento trend už zachytený v zákone, pretože na iné typy inštalácií štát neposkytuje podporu vo forme výkupnej ceny). Zo všetkých inštalácií vo svete predstavujú strešné inštalácie viac ako 70%.
  • Brown-field, teda znehodnotená alebo inak nevyužitelná pôda. Napríklad staré nevyužívané letiská, zakonzervované skladky komunálneho odpadu a pod. Tento trend slovenský zákonodárcovia nezachytili
  • Vlastná spotreba: snahou je diverzifikovať velké centrálne elektrárne a presunúť výrobu elektriny čo najjbližšie k miestu spotreby. Príkladom je moderný rodinný dom, ktorý je energeticky sebestačný a vonkajšia sieť slúži len ako záložný zdroj. Tento trend jednoznačne podporuje aj Nemecko, kde výkupná cena v prípade rodinného domu je tým vyššia, čím je vyšší podiel spotreby vlastnej vyrobenej elektriny ku celkovej spotrebe elektiny v domácnosti.
  • Ceny fotovoltických panelov budú klesať. Cieľom je dosiahnutie GRID PARITY. To je stav, kedy cena elektriny vyrobena z obnovitelných zdrojov bude nižšia, ako z elektrickej siete. Tak, ako cena panelov klesá,  predlžuje sa životnosť (až 30 rokov) a zvyšuje sa kvalita technológie (záruka na pokles výkonu na 80% za 25 rokov), neustále stúpa cena energie predávaná v sieti. Cena fosílnych palív neustále rastie a zásoby sa míňajú. Náklady na odkrývanie nových ložísk sú stále vyššie a vyššie. Predpokladá sa, že GRID PARITA bude na Slovensku dosiahnutá v horizonte 2015-2016.
  • Uskladňovanie energie: V súčasnosti zaznamenávame obrovský rozmach v "baterkovom" priemysle v snahe uskladniť dostatočné množstvo vyrobenej elektriny v mieste výroby na pokrytie spotreby spotreby v čase, keď slnko nesvieti. Tým by sa dosiahla úplná nezávislosť domových inštálácií od siete. Defacto sa očakáva nárast počtu ostrovných systémov.
  • Palivové články sú v súčasnosti asi najpokrokovejšou technologiou a odhaduje sa, že do 3 rokov bude pre našinca aj "zaplatitelná", i keď komerčne dostupné sú už palivové články aj dnes (napr. Panasonic, Fronius a iné.)
  • Povedomie bežného Slováka o potrebe ochrany životného prostredia sa bude spolu s rastúciou ekonomickou silou zvyšovať. Dnes bohužial mentálna úroveň Slovenska v tejto oblasti je na konci europskeho rebríčka.
  • Fotovoltika ako trend je nezastavitelná. Existencia fotovoltiky nie je modny výstrelok, ale dnes je už seriózne priemyselné odvetvie, ktoré napríklad v Nemecku v roku 2010 zamestnávalo viac ludí, ako automobilový priemysel.

Dovoľujeme si parafrázovať slová nestora fotovoltiky, pána prof. Scheera: Človek a ľudstvo sa musí odosobniť od pyrománie, ktorú má hlboko geneticky zakorenenú. Spaľovanie ako nástroj na výrobu elektriny treba nahradiť  jej zberom a čistou transformáciou. Zakladným trendom energetiky bude elektrinu zberať a nie vyrábať. Je jej dostatok na miliardy rokov dopredu a nič nás nestojí. Prof. Scheer

 

V tomto kontexte si dovolujeme podotknúť, že elektrina z atómu by bola taktiež "čistá", keby nebola tak "drahá". Drahá je nielen z pohľadu výroby paliva a následného uskladnenia vyhoreného paliva, ale aj z pohľadu likvidácie elektrárne po skončení jej životnosti. Drahá je predovšetkým v kontexte rizík a možných havárií. Černobyľská a Fukušimská tragédia je jasným dôkazom. Náklady na revitalizáciu životného prostredia a straty na životoch a poškodení zdravia niekoľkých generácií sú najtajnešími dokumentami vlád. Straty a náklady sú v podstate nevyčíslitelné. A najhoršie na tom celom je to, že si to bežný občan nevie predstaviť (rovnako ako pojem nekonečno), a preto im neverí a riziká podceňuje.

  • 19. storočie bolo storočie pary, 20.  storočie bolo storočie atómu. 21. storočie bude storočie ochrany životného prostredia a výroby energie z obnovitelných zdrojov. Je to jasné. Zemeguľu nemôžme donekonečna decimovať. Nasledujúcim generáciam chceme aj niečo zanechať, nielen "prázdne diery v zemi" a nedýchateľný vzduch.