Fotovoltický panel

Fotovoltické panely z pohľadu technológie delíme na

  • Monokryštalické
  • Polykryštalické
  • Tenkovrstvé

Monokryštalické panely ( c-Si) predstavujú pôvodne vyvinutú technológiu premeny slnečného žiarenia na elektrickú energiu. Ďalším vývojom a snahou znižovania ceny boli vyvinuté polykryštalické panely. Obe technológie pracujú na baze kremíka. Najvyššiu účinnosť dosahujú pri priamom dopade slnečného žiarenia.

 

Tenkovrstvé panely (často hovorovo nesprávne označované ako amorfné  ) sú založené na baze amorfného kremíka (Amorfné  A-Si:H ), ktorý je nanášaný v tenkej vrstve na rôzne materiály (sklo, kov, poliamidové fólie a pod). Okrem  amorfného kremíka nanášaného vo viacerých vrstvách sa používajú aj prímesy kovov, ako

meď-indium-gallium-diselenid (CIGS) alebo Cadmium Teluride (CdTE)

Tieto panely sú síce menej účinné ako mono/polykryštalické panely, ale sú aj lacnejšie a nie sú závislé od priameho žiarenia, ale práve naopak, dosahujú výbornú účinnosť pri rozptýlenom svetle (pod mrakom).

 

Výkon panelu je udávaný vo Wp. (Watt peak - okamžitý špičkový výkon). Panel samozrejme tento výkon nedosahuje počas celého dňa, ale len počas ideálnych podmienok dopadu slnečného žiarenia. Práve vtedy dosahuje maximálnu účinnosť. Celkovú účinnosť panelov je možné zvyšovať rôzne, napríklad natáčaním panelu za slnkom (trackery), koncentrátormi (rôzne zrkadlá) alebo šošovky, ktoré usmerňujú dopadajúce slnečné žiarenie na plochu panela alebo aj ich kombináciou. Avšak každú takúto doplnkovú technológiu zvyšovania výkonu treba veľmi pozorne a citlivo posúdiť z dôvodu ceny, prevádzkových nákladov a životnosti. Všetky tieto faktory významne ovplyvňujú ekonomiku, lebo môžu aj významne predražiť vstupnú investíciu alebo aj významne skrátiť návratnosť investicie